Neobyčajný Petrohrad

Autor: Ivan Puškár | 3.12.2012 o 23:30 | (upravené 3.12.2012 o 23:44) Karma článku: 6,97 | Prečítané:  707x

K myšlienke napísať blog resp. pokúsiť sa o jeho napísanie ma priviedla jedna kamarátka, nikdy som o takomto niečom nerozmýšľal, dokonca  nie som presvedčený o tom, že viem písať pútavo. Ako sa teda zrodil tento chrobák v mojej hlave? Opýtala sa ma, či nepíšem blog, vraj dosť ľudí študujúcich v zahraničí píše a ona má takéto čítanie rada. Vŕtalo mi to v hlave a rozhodol som sa to vyskúšať.  Tak tu teraz sedím v Teremku  (ruská sieť, fastfoodového typu), s obľúbeným blinom (niečo na spôsob našej palacinky, avšak aj s mäsom) v žalúdku a pokúšam sa preniesť svoje myšlienky na papier.

Po pre nás Stredoeurópanov nezvyklej, školou vyplnenej sobote, som zvyšok podvečera strávil prechádzkou po Neve. Jej pôvodným cieľom však bolo skúsiť šťastie a uvidieť zdvihnutie aspoň jedného mosta. Nič nezvyklé pre Petrohrad preslávený nielen svojimi kanálmi, ale aj touto atrakciou, ktorá ale v tomto čase nie je aktuálnou. Preto je logickou otázka prečo som sa k niečomu takému podujal napriek teplote okolo 10 stupňov pod nulou? Pre súčasné opravy viacerých mostov, ich počas víkendov zdvíhajú, teda aspoň podľa „očitých svedkov". Pôvodne plánovaná cesta trolejbusom od fakulty k nábrežiu Nevy sa po malej chvíli zmenila na prechádzku, a to pre menšiu haváriu, ani nie dve zastávky potom, čo som nastúpil. Tak som sa teda k očakávaným mostom vybral pešo. Kráčajúc po nábreží som sa cítil, akoby som tam bol po prvýkrát.   Nehľadiac na chladné počasie, jemný vánok mraziaci na lícach a padajúci sneh (mimochodom vytvárajúci priam idylickú atmosféru) som si užíval pohľad na po Neve plávajúce kryhy, vysvietené budovy, v diaľke sa mihotajúcu Ermitáž a Dvorcový most, pod ktorým stáli lode podieľajúce sa na jeho oprave, ten však napriek mojim očakávaniam nebol otvorený (pre upresnenie otvorený  z ruštiny, a teda zdvihnutý).  Prechádzka sa teda predĺžila k Strelkám Vasilievského ostrova (majáky), odkiaľ je možné vidieť Troický most. No ani tam som nepochodil. Tretí most, ktorý som zahliadol po príchode na nábrežie bol síce nádherne vysvietený, ale  pevne stojaci na svojom mieste. S pocitom mierneho sklamania som sa rozhodol vrátiť po náberežnej naspäť, cestu som si však predĺžil okolo Paláca Menšikova a využil možnosť prezrieť si zasnežené sfingy, hrdo stojace pred Nevou...

Pôvodne som uvažoval, že začnem mojimi prvými pocitmi z Petrohradu, nejako sa to ale zvrtlo, preto by som trochu opísal prvé dojmy po príchode do Benátok Severu. Ako sa mi pošťastilo aj pri iných mestách (nikdy nezabudnem na chladný a upršaný Innsbruck) aj Petrohrad ma privítal dažďom, skvelým sa v tomto počasí ukázalo vyzdvihnutie autom našou koordinátorkou z letiska. Cesta bolo príjemná, prvý rozhovor v ruštine. Na malú chvíľu som sa dokonca dostal do úzkych. Ako sa to stalo? Rozhovor sa dostal k národným jedlám a moje milované halušky, lenže ako vysvetliť čo sú halušky v ruštine? Hovoriť o jedlách v cudzom jazyku pre mňa vždy predstavovalo problém. Nakoniec sa to vysvetlenie aj za pomoci angličtiny podarilo.  Cesta zbehla rýchlo a ani som sa nestihol spamätať z ohromného dojmu, ktorý vo mne zanechali petrohradské ulice, objavil som sa pred nie vábivo vyzerajúcou budovou, na ktorej bolo v ruštine uvedené hotel, ktorá sa ukázala byť mojím intrákom. Po nejakom čase strávenom na recepcii som sa konečne dostal do svojej izby, ktorá bola menším šokom , dosť zle vyzerajúce tapety, staré okná a hŕba neznámych kufrov, ako som sa neskôr dozvedel  patriacich študentovi z Číny. Prehliadka kúpeľne a kuchyne len prehĺbila moja znepokojenie. Zvláštne, keď sa na to s odstupom času pozerám, žiadny z týchto priestorov už pre mňa nepredstavuje problém.  Ako na mňa zapôsobili domáci ľudia, študenti, Petrohrad v celej svojej kráse, a že nie je všetko je také ako sa na prvý pohľad zdá, je však už iný príbeh....

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?