Existuje vôbec náhoda? Alebo (ne)obvyklý deň v Petrohrade

Autor: Ivan Puškár | 30.12.2012 o 9:58 | (upravené 30.12.2012 o 21:40) Karma článku: 5,93 | Prečítané:  380x

2. Sviatok Vianočný nemal byť, aspoň na pohľad zrána, ničím výnimočný.  Teda, ak si odmyslím, že ho netrávim v teple domova. V pláne bolo odprevadenie kamarátky odchádzajúcej domov na letisko, ktorá nezaprela svoju príslušnosť k nežnému pohlaviu a odchádzala s troma kuframi v sprievode dvoch mužov – nosičov. Myslím, že váhu kufrov ani netreba spresňovať.  

Cesta na letisko metrom a autobusom  bola celkom pohodová,  a to aj napriek  otepleniu, menšej „čapkanici" na chodníkoch a tlačenici po prestúpení v metre. Osobne nemám lúčenie rád, ako určite všetci (teda neviem ako je to s lúčením so svokrou), no prebehlo v príjemnom duchu.

Takto sa rozbehol netradičný decembrový deň, ale aby som sa konečne dostal k tej náhode.

Pôvodne lúčenie na letisku nebolo v pláne, deň predtým  sme sa však spolu s vyššie spomenutou kamarátkou prechádzali po Nevskom prospekte s cieľom dosiahnuť magickú zamrznutú Nevu a v 5-miliónovom meste sme náhodne stretli spoločnú kamarátku, Rusku, mimochodom veľmi veselú a sympatickú, ktorá chcela nástojčivo sprevádzať  tú odchádzajúcu na letisko, a ktorú som takpovediac tiež náhodne spoznal  prostredníctvom odchádzajúcej kamarátky na typických petrohradských vianočných trhoch. Akosi  ale zabudla nato, že v ten deň má poobede skúšku. Preto sa mala k „rozlúčkovému sprievodu"  pripojiť hneď po nej.

Stojac v autobuse na ceste z letiska mi zazvonil mobil, že práve skončila a kde sa k nám môže pridať. Bohužiaľ, nakoniec to teda nestihla. Počas rozhovoru sa ma opýtala či nechcem ísť na vianočný trh pre deti. Aspoň to som z rozhovoru, kvôli hluku v autobuse a tomu, že bol v ruštine, vyrozumel. Aj keď som nemal žiadnu predstavu, čo za trh je to, súhlasil som.

Po stretnutí blízko jednej zo staníc metra sme ,pre mňa nepochopiteľne, vošli do budovy jej školy (Vyššia škola ekonomiky, doslovný preklad z ruštiny, ekonomická univerzita).  Po krátkom čakaní  pri vrátnici a šatni dorazila osoba, na ktorú sme čakali a o ktorej som vôbec nevedel. Bola to jedna z pedagógov školy, po vzájomnom predstavení sa ma opýtala, či sa budem tiež podieľať na vianočnom večere, stále netušiac o čo vlastne pôjde som prikývol, no na otázky už bolo neskoro. Na moje prekvapenie pred budovou školy čakalo pripravené auto, ktoré nás malo odviezť na „miesto určenia". Táto, možno pre niekoho obyčajná jazda autom, sa pre mňa (opäť ako sa mi v Petrohrade často stáva) stala nezabudnuteľným zážitkom. Možnosť vidieť kanály, zasnežené uličky, Mariinskij teatr (Marínske divadlo), Isaakievskij sobor (chrám Sv. Izáka), náberežnú rieky Mojky a nakoniec časť Nevského prospektu z inej perspektívy s občasným komentárom spomenutej profesorky sa nezmazateľne vryla do mojej pamäte.

Auto zastavilo na úzkej uličke susediacej s Nevským, ani nie 50 metrov od neho (podotýkam, že to som stále nevedel kam vlastne ideme). To som zistil po malej chvíli, keď som pomáhal s nosením vecí z kufra. Vedľa vstupných dverí visel nápis, ktorý oznamoval , že ide o služobný vchod divadla, o ktorého existencii som dovtedy nevedel. Na ceste po jeho chodbách sa hemžilo niekoľko ľudí, buď niečo nesúcich, horúčkovito  telefonujúcich alebo niekam s jasným cieľom idúcich.

 Za krátky moment som spolu s ostatnými dorazil do neveľkej sály, kde stál približne v strede pri stene majestátny ozdobený vianočný stromček. Mojou úlohou do začatia, pre mňa stále záhadného podujatia, sa stala výpomoc s nosením stolov a stoličiek do sály. Na moje veľké počudovanie sa na tejto príprave podieľali skoro len ženy, ako som sa neskôr dozvedel, účasť týchto ľudí na prípravách bola dobrovoľná. Sála so stromčekom sa nám pomaly zaplnila stolmi a stoličkami. Každý stôl obklopený stoličkami zaujal určené miesto a ani som sa nenazdal, postupne začali k stolom prichádzať  deti, či už s rodičmi alebo bez nich. Každý zo stolov mal ako keby svojho mentora, ktorý predstavoval nejakú činnosť, prípadne ju deti učil. Stôl s origami, so skladaním a vystrihovaním vianočných figúrok, s perníkmi a ďalšie.

Nechýbala ani televízna kamera, ktorú som ale vôbec neočakával, a ktorá si bohužiaľ za jedného z aktérov  rozhovoru vybrala aj mňa. Hovoriť v ruštine by možno nebol až taký problém, avšak v spojení s trémou  po predstavení a krátkom vysvetlení akou náhodou som sa sem dostal, prišla na rad otázka  prečo som sa rozhodol takéhoto podujatia zúčastniť a prečo je dobré podujatia takéhoto typu robiť.  To ma zahnalo do kúta, keďže som vtedy nemal žiadne bližšie informácie a   v bezvýchodiskovej situácii som nejako nenachádzal slová , tak ma teda reportérka nechala a ja dúfajúc, že budem po tomto malom faux pas vystrihnutý som sa vrátil k jednému zo stolov.

Nato ma po chvíli oslovila spomínaná profesorka, či som bol vo vedľajšej sále, kde podávajú ruské pirohy a čaj zo samovaru. Na tú som takmer úplne zabudol. Vybral som sa tam teda spolu s ňou. Možnosť ochutnať čaj zo samovaru som si nemohol nechať ujsť, na otázku či zelený alebo čierny som si samozrejme vybral  pre samovar netypický zelený, spolu s pirohom chutil výborne. Celý  trh zorganizovala  Vyššia škola ekonomiky a ako na konci vysvitlo nielen pre deti s rodičmi, ale aj pre tie z detských domovov.

To, že tento vianočný trh bude vyzerať takto, a že v ten deň niečo podobné zažijem, som si ani náhodou nemyslel... A všetko má na svedomí náhoda. Alebo nie?

 

Zamrznutá Neva spolu s Dvorcovým mostom

3.jpg

7.jpg

Zamrznutá Neva

5.jpg

Slovenský stánok na petrohradských vianočných trhoch

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?