Perla Petrohradu. Tentokrát skutočná

Autor: Ivan Puškár | 2.2.2013 o 18:36 | (upravené 2.2.2013 o 21:20) Karma článku: 8,53 | Prečítané:  966x

Konečne som sa odhodlal a našiel čas na napísanie o pravej perle Petrohradu a mojich zážitkoch s ňou. A ako vybrať príhodnejšie miesto a čas, než bezprostredne po jej návšteve a v Literárnej kaviarni na Nevskom prospekte. Z tohto miesta sa vraj Puškin vybral na osudný duel a zároveň bola obľúbeným miestom umelcov, Dostojevského, Černiševského a iných.

Nebude veľkým prekvapením, ak povedzme, že tento „titul" udelím Ermitáži, ktorá onedlho bude oslavovať 250 rokov, a ktorú snáď žiadny turista zavítajúci do Petrohradu čo i len na jeden deň nevynechá, teda ak nenatrafí práve na jediný deň v týždni, kedy je zatvorená (pondelok).

Pozornosť na seba púta už zďaleka, a to nie len svojou ohromnosťou a rozľahlosťou, ale aj oku lahodiacou zelenou farbou, sochami na streche a nádhernými ornamentmi. Spolu s Palácovým námestím a Alexandrovou kolonou (stĺpom) jednoznačne tvorí dominantu Petrohradu.

Do dnešného dňa som ju navštívil 7-krát, vôbec som to však neočakával, že aj v tento deň ma opäť prekvapí. Sála, ktorá pri všetkých predošlých návštevách bola neprístupná, dnes akoby náhodou nie. V tomto období je výhodou, že nemá taký obrovský počet návštevníkov ako v lete, preto sa dovnútra dostanete relatívne rýchlo. Pošťastilo sa mi však stáť v rade aj okolo 45 minút, a to počas novoročných prázdnin, keď lákala ľudí z okolia.

Najväčšie múzeum, aké som mal v mojom živote možnosť navštíviť (nie je najväčším na svete), človek neprestáva otvárať ústa pri všetkých tých sálach, obrazoch, sochách, nábytku, interiéroch a iných umeleckých predmetoch. Stojac v Trónnej sále som si ľahko predstavil ako tam na tróne sedí cár a prijíma delegácie (neubránil som sa ani myšlienke, kedy tam sedím ja a taktiež nutkaniu sadnúť si tam, hneď ma však odradila predstava rýchleho zásahu).  

A vôbec, prechádzkou po Zimnom paláci sa cítim ako v tých časoch, ťažko si však dokážem predstaviť ako sa v tomto „bludisku" orientovali a som rád, že si pri vchode môžem zobrať plán. Už hlavné schodisko nenechá nikoho chladným, samý mramor, červený koberec, pútavý strop, pozlátené stĺpy. Ostaňme ale na prvom poschodí v ruskom ponímaní. Je celkom zaujímavé, že Rusi za prvé poschodie považujú už prízemie. Egyptská sála ma zaujala asi najviac. Sarkofágy, kanopy, hieroglyfy, náboženské predmety, nechýba dokonca ani múmia. Pár sarkofágov je umiestnených približne v strede sály, bez toho aby boli vo vitríne. Teta-dôchodkyňa, ktorá dohliada na poriadok a celkom rada Vás upozorní aj na najmenší nesprávny pohyb a tabuľka znázorňujúca nedotýkať sa, by mali zabezpečiť, že sa ich nikto nedotkne. Ja som si však, samozrejme, nemohol pomôcť a sarkofágov som sa dotkol. Dá sa nevyužiť takáto príležitosť? Obišlo sa to bez upozornenia.

Adrenalínovým športom" sa pre mňa v niektorých ruských múzeách  a palácoch, kde je zakázané fotiť a strážiace dôchodkyne tam nechýbajú, stalo práve fotenie, obvykle zožnem úspech. Ak náhodou nie, vždy mám v zálohe imidž hlúpeho turistu rozumiaceho zle po rusky, alebo povedzme len tomu čo chce. V ďalších sálach na prízemí sa nachádza zbierka umenia z Rímskeho obdobia, obrovské množstvo mramorových sôch, grécka keramika. Zablúdil som aj do častí so sumerským klinovým písmom na hlinených tabuľkách z obdobia 4 tis. rokov pred naším letopočtom, s časťami stien z obdobia Babylonskej a Asýrskej ríše. Zvláštne, že práve tam som skoro na nikoho nenarazil.

Raz ma zaujala dvojica dedko a vnúčik, ktorú som stretol v Egyptskej sále. Starček s barlou starostlivo vysvetľoval zvedavému vnúčikovu každý exponát. Všeobecne kapitolou samou o sebe sú návštevníci Ermitáže, či už sú to zamilované páry všetkých vekových kategórií, rodiny s deťmi, školské skupiny so sprievodkyňou, ktorú počúva pravdepodobne len vyučujúca. Stretol som aj skupinu chlapcov v uniformách, svetoznámych japonských turistov s foťákmi, ktorí sa fotia už pri vchode pred tabuľkou Ermitáž.

Prvé poschodie (v našom ponímaní) upúta Trónnou sálou, Petrovskou sálou, mimochodom tiež s trónom a peknými maľbami na stene, Alexandrovskou a inými nádhernými sálami a interiérmi, ktorých mená mi z pamäte rýchlo vyfučali. Na tomto poschodí sa nachádzajú viaceré časti rozdelené podľa krajín a obdobia, ruská, španielska, francúzska, nemecká, anglická, holandská, talianska. Raffaellova chodba, ktorá je kópiou tej vo Vatikáne, dva jeho originálne obrazy, Michelangelova socha kľačiaceho chlapca, Da Vinciho Madonny (Litta a Benois), Tiziano, Rembrandt a množstvo iných obrazov od velikánov zdobí steny.  Jednou z mojich obľúbených sál je Pavilónna so zlatými pávími hodinami , ktoré tvoria jednu z hlavných atrakcií, paradoxne nie však pre ne. Časť jej podlahy zdobí nádherná mozaika, strop nádherné lustre, pozlátené ornamenty, malé fontány, mramorové stĺpy a schody po ktorých sa bohužiaľ nemôžem prejsť. Celá má akési nezabudnuteľné čaro. Prečo práve tie hodiny tvoria takú atrakciu? Každú hodinu sa dajú do pohybu, konkrétne zlatý páv, ktorý tvorí ich hlavnú časť spolu s malou sovou po jeho pravici a kohútom, ktorý prekvapivo zakikiríka. Celá „šou" sa zakončí vtipne, a to slovami spasibo, eto vsjo (vďaka, to je všetko). V tento čas sa pri nich nachádza asi celá Ermitáž, keďže tety ju každému odporúčajú.

Poďme pomaly na druhé poschodie...K tomuto som sa dlhú dobu nedostal, a keď som na neho po prvýkrát vystúpil nevychádzal som z úžasu . Tvoria ho diela zo západnej Európy 19.-20. storočia, Francúzska tohto obdobia a Ďalekého Východu a Strednej Ázie. Táto suchá charakteristika ani vo mne nevzbudzovala extra emócie, no po zhliadnutí obrazov od van Gogha, Moneta, Picassa, Gauguina, Matissa som ostal v údive. Škoda, že Monetova Impresia sa v Ermitáži nenachádza, pri prvej návšteve som hľadal aj da Vinciho Dámu s hranostajom, tá ako som následne vyčítal z Wikipédie má svoje miesto v Krakowe.

Ad absurdum, vidieť Ermitáž a zomrieť. Samozrejme ostáva  toho krásneho ešte veľa. Som rád, že som dostal tú možnosť, nie raz ju navštíviť, a to dokonca zadarmo. Túto výhodu majú študenti z celého sveta.  O dva dni odchádzam po dlhej dobe domov, no konečný počet návštev nezostane na čísle uvedenom na začiatku...

Napísané 29.01.2013

Priam hriechom by bolo nepripojiť malú fotogalériu.

ermitazhlavna.jpg

Perla z Dvorcového (Palácového) mosta

ermitazleto.jpg

Na jeseň z Palácového námestia

ermitazvnutnad.jpg

Vnútorné nádvorie

 

egyptskasala.jpg

Egyptská sála

alexandrovsky.jpg

Alexandrovská sála z druhého poschodia

alexandrovska2.jpg

Alexandrovská sála

buduar.jpg

Buduár Márie Alexandrovny

dalisiasala.jpg

Jedna zo sál

galeriagen.jpg

Galéria generálov

hodiny.jpg

Pávie hodiny

jednasala.jpg

Opäť pekná sála (prvé poschodie)

klinove.jpg

Sumerské tabuľky s klinovým písmom

litta.jpg

Madonna Litta od Da Vinciho

madonna.jpg

Madonna Benois od Da Vinciho

matisse.jpg

Henri Matisse

matisse2.jpg

Henri Matisse

michelangelo.jpg

Michelangelo

monet.jpg

Claude Monet

monet2.jpg

Claude Monet

mozaika.jpg

Mozaika v Pavilónnej sále

nextsala2.jpg

Jedna zo sál na druhom poschodí

nextsala3.jpg

Sála, ktorá pri predošlých návštevách bola neprístupná

nextsala4.jpgnextsala5.jpg

Ďalšie zaujímavé sály na prvom poschodí

pavilonna.jpgpavilonna2.jpg

Pavilónna sála

petrovskyzal.jpg

Petrovská sála

zal.jpg

Pekný interiér, vľavo dole dohliadajúca teta

picasso.jpg

Autora snáď ani nemusím písať...Picasso

poseidon.jpg

Obrovská socha v Rímskej časti

vangogh.jpg

Vincent van Gogh

prijatievel.jpg

Antonio Canaletto: Recepcia francúzskeho veľvyslanca v Benátkach

radhodiny.jpg

Pavilónna sála, niekoľko minút pred celou hodinou, dav ľudí pred hodinami sa zväčšuje

rafaelosanti.jpg

Raffaello Santi

socha.jpg

Neskutočné, čo sa dá stvoriť z mramoru

tronna2.jpg

Trónna sála

tronna.jpg

Trónna sála z pohľadu vedúceho člena zahraničnej delegácie (pri troške fantázie) :)

schodistestrop.jpgschodiste2.jpgschodiste.jpg

Hlavné schodisko na prvé poschodie, vyššie záber na časť stropu

rimskasala.jpg

Rímske sochy

rembrandtovadanae.jpg

Rembrandtova Danae

rafelovasala.jpg

Raffaellova chodba

ermitaznoc.jpg

Na záver nočná Ermitáž

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?