Nestor česko-slovenskej diplomacie - náš M.R. Štefánik

Autor: Ivan Puškár | 21.7.2013 o 15:31 | (upravené 21.7.2013 o 16:07) Karma článku: 7,95 | Prečítané:  530x

Dnes je to presne 133 rokov odo dňa, kedy sa tento veľký človek, rozmanitá osobnosť narodil. Bolo to 21. júla 1880 v malej dedinke Košariská. Mojím cieľom je priblížiť jeho prínos pre vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov, ktorý často nie je popísaný v celom rozsahu, v časoch socializmu dokonca znevažovaný, popieraný a zamlčovaný (keďže Štefánik bol otvoreným antikomunistom), čoho dôsledkom bolo odstraňovanie jeho pomníkov a absencia čo i len jedinej zmienky v učebniciach. Rovnako by som mu týmto spôsobom ako osobnosti, ktorú si spomedzi všetkých najviac vážim, vzdal hold. Nebudem sa snažiť o nekrológ (to už urobili mnohí predo mnou a treba povedať že dobre), no zameriam sa na jeho diplomatickú činnosť. Na konci článku uvádzam pár kníh, ktoré sa mi dostali do rúk, z ktorých som čerpal informácie, a ktoré vrelo odporúčam.

Triumvirát Masaryk-Beneš-Štefánik, ktorý sa valnou mierou zaslúžil o vznik Česko-Slovenska snáď netreba nikomu predstavovať. Otáznou však bola a je hierarchia prínosu k vzniku ČSR. Štefánik sa zvykol vyzdvihovať ako ten, ktorý otvoril Masarykovi dvere k politickým kruhom, najmä vo Francúzsku. Zdôrazňovali sa aj jeho ďalšie zásluhy, no stále sa situoval kdesi na „druhej či tretej priečke". Keď sa Štefánik 13. decembra 1915 stretol v Paríži s Benešom mal už za sebou úspešný diplomatický debut v Ekvádore, za čo bol francúzskou vládou ocenený krížom rytiera Čestnej légie(štátne vyznamenanie). 22. decembra 1915 už ideu spoločného štátu prezentoval francúzskemu premiérovi Aristidovi Briandovi.

V tom čase ešte francúzska verejnosť ani politické strany nemali problém s existenciou Rakúsko-Uhorska. Ako popisuje vo svojom článku Miroslav Musil, Štefánik priniesol do tímu zakladateľov zásadnú zmenu stratégie štyrmi rozhodujúcimi faktormi:

1.      Prejsť od málo účinných a nepriamych výziev do priamych rokovaní s politikmi Dohody. Masaryk s Benešom sa spočiatku sústreďovali práve len na výzvy prostredníctvom tlače. Vyhlásenie Českého zahraničného komitétu však zostalo takmer nepovšimnuté.

2.      Vytvoriť česko-slovenskú armádu, ktorá mohla zvrátiť neutešenú situáciu na západnom fronte, a takto si nakloniť lídrov Dohody.

3.      Neodkladne zriadiť oficiálny politický orgán budúceho štátu, Česko-slovenskú národnú radu.

4.      Ponúknuť vládam Dohody novú koncepciu povojnového usporiadania strednej Európy ako bloku novoutvorených krajín. Masaryk zvolil mylnú stratégiu aj v tom, že sa príliš orientoval na Veľkú Britániu, ktorá sa však nakoniec prejavila ako vyčkávací partner.

Čiže vzhľadom na Štefánikov ideový a akčný vklad a jeho geniálnu diplomaciu sa tradične popisovaná hierarchia  zásluh v spomínanom triu prevracia takmer naruby. Ideu o nevyhnutnosti vytvorenia česko-slovenskej armády Štefánik privádzal do reality už pred stretnutím s Masarykom a Benešom, čo potvrdzuje jeho iniciatíva zostavovania slovenských jednotiek letcov a jeho dobrovoľné prihlásenie sa na srbský front so zámerom náboru legionárov, kde bojoval ako letec.

Práve až ponuka vytvorenia armády navodila zlom v postoji Francúzov, neskôr Talianov a ostatných spojencov k idei ČSR. Začína to dekrétom francúzskeho prezidenta o vytvorení česko-slovenskej armády z roku 1917, a potom prvým kľúčovým dokumentom z hľadiska uznania ČSNR ako vrcholného orgánu budúceho štátu - dohovore medzi Talianskom a ČSNR z 21. apríla 1918, ktorý podpísal taliansky premiér Orlando so Štefánikom. O tento dohovor sa zaslúžil práve Štefánik, ktorý preukázal diplomatický um, skvelé argumentačné schopnosti a prekonal počiatočný odpor talianskeho ministra zahraničných vecí Sonnina. V tejto dohode ČSNR po prvýkrát vystupuje ako medzinárodný subjekt, a ktorou Taliansko de facto uznalo aj Česko-Slovensko. Slávnosť podpísania dohody spojená s odovzdávaním bojovej zástavy sa uskutočnila 24.mája v Ríme na výročie vstupu Talianska do vojny, pričom dobová tlač uvádzala, že Štefánik sa na jeden deň stal „kráľom Ríma".

Vyzeralo to ako zdanlivá idylka, no pri organizovaní légií vo Francúzsku, Rusku, Rumunsku, USA, Taliansku sa Štefánik stretával s odmietavými postojmi, ktoré sa mu však systematicky podarilo zlomiť. Už vo Francúzsku to nemal jednoduché, no jeho snaha nakoniec zožala úspech. Treba podotknúť, že v tejto činnosti mu pomohli  nielen osobný šarm a osobnostné kvality, ale aj jeho spoločenské a politické styky, ktoré získal na cestách a v parížskych salónoch. V Rusku sa potýkal s nemalými problémami rozhádaných českých a slovenských spolkov (ktoré sa mu podarilo zjednotiť) a s intrigami ministerstva zahraničných vecí Ruska. Ďalším skvelým dokladom jeho diplomacie je získanie povolenia na nábor dobrovoľníkov v USA, pričom rovnaké snahy Poliakov a Juhoslovanov boli v tom čase zamietnuté.

Je symbolické pre Štefánika ako diplomata, že si želal, aby ho na poslednom odpočinku sprevádzal list francúzskeho ministra zahraničných vecí Pichona, ktorým mu minister dal súhlas, ako francúzskemu občanovi, prijať funkciu ministra vojny Česko-Slovenskej republiky a zároveň ho ubezpečil, že v srdci Francúzska bude mať trvalé miesto, ktoré si tak slávne zaslúžil.

Je veľkou škodou že tragicky zahynul v mladom veku, keď mohol pre Česko-Slovensko vykonať ešte tak mnoho. Je priam zarážajúce s akou energiou, obrazotvornosťou a vnútornou silou napriek ťažkej chorobe dokázal cestovať po celom svete, riešiť zložité situácie a hájiť záujmy rodiaceho sa štátu.

 

Pár tipov na prečítanie:

Milan Rastislav Štefánik v zrkadle prameňov a najnovších poznatkov historiografie (zborník Vojenského historického ústavu), dostupné na http://www.vhu.sk/data/files/208.pdf

Generál dr. Milan Rastislav Štefánik - vojak a diplomat (taktiež zborník VHÚ), dostupné na http://www.vhu.sk/data/files/224.pdf

Dušan Kováč: Štefánik a Janin - Príbeh priateľstva (v tejto knihe sa nachádza aj preklad Janinovej knihy o Štefánikovi, ktorá vyšla v češtine v r. 1932)

Emil Karol Kautský: Kauza Štefánik (autor sa zaoberá okolnosťami Štefánikovej smrti a formuluje hypotézu jeho vraždy, okrem toho podáva aj, pre mňa, netradičný pohľad na zahraničný odboj)

Štefan Osuský, Bohdan Pavlu a kol. : Štefánik. Kniha prvá: spomienky a postrehy (články kolektívu autorov, ktorí sa so Štefánikom osobne poznali resp. stretli)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?