reklama

Netradičné leto v Bulharsku alebo na letné kurzy nedám nikdy dopustiť

Väčšine ľudí (teda aspoň na Slovensku) sa pri spomenutí Bulharska ako prvé vybaví more a predstava seba ležiaceho na pláži. Donedávna táto matná predstava o Bulharsku prevažovala aj u mňa. Osud však zariadil, že matná predstava razom nadobudla jasné kontúry. Pošťastilo sa mi zúčastniť sa letného seminára, ktorý sa (ako by ste možno čakali) nekonal pri mori, ale v hlavnom meste Bulharska Sofii. Aby som však nezavádzal presnejšie v malebnom sele Lozen v centre Bulharského Červeného kríža, kde to pripomínalo priam tábor či školu v prírode.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Bulharský Červený kríž
Bulharský Červený kríž 

 Prečo nedám na letné kurzy nikdy dopustiť? Na tých, na ktorých som strávil pekné chvíle (vlastne na všetkých) som nadobudol presvedčenie, že zo mňa zakaždým robia iného človeka. Nie že by šlo o spoločenskú pretvárku, to v žiadnom prípade nie, svojím programom a pozitívnou energiou účastníkov z celého sveta lákajú k aktivitám, ku ktorým by som sa istotne nedostal. Či zahraničie pôsobí takto blahodárne na každého mi zatiaľ zostáva záhadou. V určitých chvíľach si človek uvedomí, že to snáď ani nemohol byť on, kto vystupoval s bulharskými národnými tancami a piesňami, keďže ak sa označí v tejto oblasti za tanečné drevo, je to skôr urážka pre všetky tie majestátne stromy než charakteristika jeho (ne)umenia. To, že program často sprevádzali i diskotéky, na ktorých sa autor objavil v úlohe tancujúceho, sa pri jeho spätnom pohľade môže zdať ako dobrý vtip. Že spolu s ďalšími krajanmi a dievčatami z Arménska, Ukrajiny a Slovinska odspievali na noci talentov po piesni z každej krajiny a po počiatočnej tréme si vystúpenie naozaj užívali, len dosvedčuje o koľko je ten život krajší, ak prekročíme hranicu nášho pohodlia a strachu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Chrám Alexandra Nevského
Chrám Alexandra Nevského 

 Samotný názov letný obvykle napovedá, že výučba nebude pripomínať tak celkom tú univerzitnú, no to vôbec neuberá na jej vážnosti, či možnosti niečo sa naučiť, a predovšetkým prakticky používať v tomto prípade bulharský jazyk. Účastníci z rôznych končín sveta zasa poskytujú príležitosť pokecať si i v ich rodných jazykoch a dozvedieť sa čosi viac o živote v ich krajine. Zárukou zábavy na hodinách bol vtipný profesor bulharskej filológie so zaujímavým menom – Kamen. Skvelým nápadom z jeho strany bola domáca úloha pripraviť si a odspievať ľubovoľnú pieseň zo svojej krajiny a vypočuť si tak piesne z tých exotických ako sú Japonsko či Kórea. Rovnako bulharská báseň, ktorú sme sa mali naučiť naspamäť, mi pripomenula „ťažké chvíle“ Hviezdoslavovho Kubína.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Antické divadlo, Plovdiv
Antické divadlo, Plovdiv 

 K udržiavaniu dobrej kondície počas seminára prispievajú početné výlety, exkurzie a bohatý program. Po tri štvrte hodiny ľudových tancov som sa cítil ako po dobre odbehnutých kilometroch. Výlety za krásami Bulharska ma zase presvedčili, že toho skrýva predsa len viac než more. Miesta ako Rilský kláštor, Plovdiv, Vitoša či samotná Sofia sú natoľko krásne, že mi ich nemožno zabudnúť.

Kamenná rieka, hora Vitoša
Kamenná rieka, hora Vitoša 

 Chrám Alexandra Nevského v Sofii napomína Rusko, no ostatok mesta pôsobí celkom iným dojmom, najmä moderné metro ma, musím sa priznať, prekvapilo. Svoje čaro ma aj ulica Vitoša, raj pre dámy s množstvom obchodov. Vďakabohu však aj s množstvom kaviarní a reštaurácií, ktoré poskytujú nevyhnutnú záchranu pre nie až tak nakupovaniachtivých pánov. Budova Národného divadla Ivana Vazova môže smelo konkurovať i Marínskemu divadlu, fontánami pred budovou trocha pripomína i naše Štátne divadlo v Košiciach.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Národné divadlo Ivana Vazova
Národné divadlo Ivana Vazova 

 Nielen hlavné mesto je ale hodné pozornosti, veľmi ma zaujal predovšetkým Plovdiv. Kto by bol povedal, že netreba cestovať až do Ríma, ak chcete uvidieť antické divadlo, ktoré sa dokonca nachádza na hore s prekrásnym výhľadom na Plovdiv v pozadí. Typické balkánske uličky starého mesta vám nedovolia vydýchnuť a ani hlavná ulica lemovaná historickými budovami sa v žiadnom prípade nenechá zahanbiť. Vynechať pri návšteve Bulharska horu Vitošu či Rilský kláštor neodporúčam. Vyliezť po kamennej rieke (tvorená obrovskými skalami) na vrchol, vychutnať si nádherný výhľad a pri hľadaní cesty späť sa tak trochu stratiť, je vskutku neopakovateľný zážitok. Rilský kláštor, ktorý vás opantá už len pri letmom pohľade z diaľky, napomína, že do dedičstva UNESCO nebol zapísaný náhodou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Rilský kláštor
Rilský kláštor 

 Jedinou nevýhodou letného kurzu býva, že sa raz skončí. Prichádza chvíľa horúčkovitého balenia a lúčenia, kedy opúšťate priateľov s iskrou nádeje, že sa snáď niekedy v tom ďalekom svete stretnete a s vedomím, že časť vášho srdca ostala v Bulharsku...

Ivan Puškár

Ivan Puškár

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  1x

študent, milovník zeleného čaju a cestovania... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu